Z HISTÓRIE
VÝVOJA ŠTÁTNEJ A OBECNEJ SPRÁVY V NAŠEJ OBCI |
Pre výber daní, poplatkov, kontrolu
a donucovanie plnenia feudálnych povinností volila vládnuca trieda aj
svoje orgány moci, články a prostriedky výkonu štátnej moci a správy.
Sústreďovali sa väčšinou v rukách feudálnych zemepánov, vlastníkov obcí,
výberčích daní a poplatkov. V neskorších rokoch kapitalistického vývoja
bola táto moc sústredená u slúžnych štátnych zástupcoch a notároch. Pre
evidenciu obyvateľstva to boli matričné obvody. Sídlo tohoto orgánu moci a
správy obce sa v XVIII. storočí nachádzalo na mieste dnešného starého
kaštieľa - radnice. Kaštieľ bol postavený na mieste bývalej starej, menšej
drevenej budovy v rokoch 1810 - 1812. Bola to priestranná zemianska kúria,
posledného feudálneho zemepána Farkaš - Szentiványiho. Sídlo jeho rodiny
bolo v Rovňanoch.
Po buržoáznej revolúcii r. 1848 aj
vymretí rodu Szentivániovcov budovu prevzala obec. Budova bola
niekoľkokrát rekonštruovaná, vnútorne prestavovaná, prispôsobovaná novým
potrebám.
Aj po vzniku I. ČSR v nej bolo sídlo
obvodného notára, matrika, notársky byt, radnica. Mnoho rokov tu bola
umiestnená aj Obecná škola.
Napriek rôznym organizačným zmenám
štátnej správy, od stoličného, župného usporiadania, potom cez okresy,
kraje, tu bolo vždy sídlo obvodného úradu až do r. 1950. Do roku 1918 bol
súčasťou ,,Župy Pohronskej XVIII", od roku 1919 súčasťou Novohradskej
župy. Po II. svetovej vojne, začínajúc už v SNP dochádza postupne k
splynutiu štátnej a obecnej správy. Novými orgánmi výkonu moci a správy sa
stávajú MNV, ONV a KNV. Po vzniku I. ČSR do Uhorštianskeho Obvodného úradu
patrili obce: Uhorské, Hradište, Krná, priľahlé lazy, Rovňany, Bystrička
aj Ozdín. Po roku 1960 výstavbou strediskových obcí, spojením Uhorského
Rovnian, Hradišťa a Krnej tiež do zlúčeného JRD, dochádza k novej
centralizácii ale aj k zefektívneniu štátnej správy. Obnovuje sa a
rozširuje pôsobnosť MNV na všetky štyri obce.
Po prevratných zmenách v r. 1989 sú
postupne znovu oddelené orgány štátnej moci a správy od obecnej
samosprávy, zavŕšené vo voľbách v r. 1992. Vytvorený bol veľký Obvodný
úrad v Poltári a znovu roztrieštená obecná samospráva aj do najmenších
dedín. Viacnásobne vzrástla prebujnená a neúnosná administratíva, štátna
byrokracia. Orgány samosprávy obcí živoria, bez podstatnej pomoci štátu.
Pre zachovanie ucelenejšej histórie
štátnej a obecnej správy v Uhorskom, sa dozvedáme z dostupných archívnych
dokumentov, že tu pôsobili ako slúžni - notári títo občania:
-
Jan Ponický - bol notárom od r.
1845, pracoval vo vlastnom dome/dnes Mihaľove dom/ plných 50 rokov
-
Pavel Mikula - slúžny v r. 1895 -
1917
-
Jan Cibuľa - obvodný notár v r. 1918
- 1933
-
Štefan Zejwald - obvodný notár v
r. 1933 - 1937
-
Ladislav Chmelík - obvodný notár
v r. 1937 - 1944
-
Pavel Gráč - obvodný notár v r.
1944 - 1945
-
Emanuel Fiľo - obvodný notár v r.
1945 - 1950
Po roku 1950, zlúčením štátnej a
obecnej správy, boli vytvorené národné výbory na čele s volenými
predsedami MNV. Štátni notári a obvody boli zrušené.
Obecnú správu od vzniku obce
vykonával richtár a obecné zastupiteľstvo. Za 1. Slovenského štátu to bol
vládny komisár a od vypuknutia SNP predseda revolučného národného výboru.
Po roku 1945 to boli MNV v čele s predsedom a tajomníkom, zvolení v
obecných voľbách. Po prevratných zmenách v roku 1989, aj oddelení štátnej
a obecnej správy, je na čele obecnej samosprávy volený starosta obce.
Z ťažko dostupných a obmedzených
archívnych dokumentov a historických prameňov sú nám známe tieto
skutočnosti:
 |
V rokoch 1570 za tureckej
nadvlády bol richtárom obce P. Mogoň
|
 |
V roku
1696 bol richtárom obce Jan Oröm
|
 |
V roku 1720 vtedy 29 ročný, Juraj Godava
|
 |
V roku 1728 Matej Oravec
|
 |
V roku 1744 Pavel Kerestúr
|
 |
V období rokov 1750 - 1813 nie je
známe, kto vykonával richtára To je celkom viac ako 63 rokov.
|
 |
V roku 1813 -1817 bol richtárom obce
Ondrej Gregor
|
 |
Ďalšie obdobie od r. 1817 - 1910
tiež nie je známe, kto vykonával funkciu richtára
|
 |
V rokoch 1910 - 1918, počas
obdobia I. svetovej vojny bol richtárom Juraj Jakuba Stráňavský
|
 |
V rokoch 1918 - 1922
vykonával funkciu richtára Ondrej Kudlák
|
 |
V rokoch 1922-1938 bol richtárom Jan Búzik - Čepko
|
 |
Po vzniku Slov. štátu vr. 1938
- 1941 bol vládnym komisárom O. Taját
|
 |
Po r. 1941 do SNP vr. 1944 bol
vládnym komisárom Jan Búzik - Čepko
|
 |
V mesiacoch august
- november 1944 bol tri
mesiace predsedom Revolučného národného výboru Martin Števko
|
 |
Od novembra 1944 do júla 1945
bol predsedom RNV O. Ďuriška
|
 |
Po oslobodení, od júla 1945 do
októbra 1946 bol predsedom MNV Ondrej Hronec
|
 |
V novembri - decembri 1945 bol
predsedom MNV Ondrej Kudlák
|
 |
Od januára 1947 do 28. 2. 1948 bol
predsedom Pavel Anderle
|
 |
Od februára 1948 do februára 1950 bol predsedom
MNV Bálint
|
To bolo obdobie završujúce proces
politicko - mocenských zápasov medzi Demokratickou a Komunistickou stranou
o charakter ČSR, zahajujúci proces postupných ekonomických zápasov o
vybudovanie socializmu
 |
Od marca 1950 do mája 1957, celkom 7
rokov, bol predsedom MNV Ondrej Hronec
|
 |
Od júna 1957 do júna 1960, celkom 3
roky, bol predsedom MNV Ondrej Halás
|
 |
Od júla 1960 do júna 1962, celkom 2
roky, bol predsedom O. Bálint
|
 |
Od júla 1963 do novembra 1971,
celkom 9 rokov bol predsedom MNV Jan Koša
|
 |
Od decembra 1971 do novembra 1976
vykonával funkciu predsedu Pavel Gasper /celkom 5 rokov/ Od decembra 1976
do leta 1990, celkom 14 rokov bol predsedom Jan Račko
|
Od leta 1990 do konca roka 1990 sa
aj v našej obci završuje proces revolučných zmien po Novembrovej revolúcii
1989. Rušia sa spoločné štátne aj obecné orgány moci a správy, to je aj
MNV, oddeľuje sa znovu štátna správa a vytvára sa Obecná samospráva v čele
s Darinou Slobodovou z Hradišťa.
V januári 1991 bol zvolený do čela
Obecnej samosprávy ako starosta Jozef Sakala. Bol potvrdený vo funkcii aj
v demokratických voľbách v júni 1992 a vo voľbách v roku 1994. Pochádza z
Diviny, okres Žilina. Pracoval ako technik na JRD v Uhorskom. Svojou
obetavosťou, húževnatosťou, činorodosťou v nových, ťažkých podmienkach,
úspešne koordinuje činnosť Obecnej samosprávy k naplňovaniu volebného
programu.
Veľká zodpovednosť za správu
štátnych aj obecných, povinností ležala aj na bedrách ostatných
pracovníkov, zvlášť; tajomníkoch MNV, matrikároch aj ďalších pracovníkoch,
ktorí veľmi obetavo pomáhali našim občanom riešiť ich problémy a ťažkosti.
Dôležitú úlohu zohrávali rôzne
pracovné komisie, sociálne, kultúrne, školské, stavebné. Vysoké ocenenie
patrí aj Zboru pre občianske záležitosti, vedenému dlhé roky manželmi Z. a
P. Sabovcami.
Do povedomia našich občanov sa
zapísali, napríklad p. Julius Ragan, ktorý po r. 1960 viac rokov vykonával
funkciu tajomníka ONV v Rimavskej Sobote. Dlhé roky obetavo vykonávali
funkcie tajomníkov MNV - Jan Habera, Jan Koša, ktorý úspešne vykonával
funkcie aj na ONV v Poltári. Neskôr Pavel Čičmanec a Miroslav Habera.
Veľkú dôveru občanov a ocenenie ich práce, za svedomitosť, ľudský prístup
k riešeniu ich problémov a úradných záležitosti patrí Márii Matejovej, E.
Cienikovej, Z. Sabovej, E. Falťanovej, Zlate Senkovej, Viere Stevkovej,
Marte Košovej a aj v súčasnosti patrí Márii Godavovej |