|
Pre život našej obce až do
konca r. 1960 hral významnú roľu Uhorštiansky potočný mlyn nad dedinou,
pod horou Urbár V tomto nieste bol pôvodný náhon vody na veľké mlynské
koleso ktoré roztáčalo kolesá celej mlynice už od r. 1570 - vyše 420
rokov. Bol pochopiteľne častokrát prestavovaný aj zväčšovaný V našom
blízkom okolí to nebol jediný mlyn. V podstate každá obec v povodí rieky
Ipeľ mala svoj mlyn. V tomto storočí to bol napríklad Klinckove mlyn ,,Pod
hájom“, Gombalove mlyn v Rovňanoch, Bystričiansky, Ozdínsky aj Hradišský
mlyn. Je pochopiteľné že mletie zrna na múku, alebo rôzne kŕmne zmesi,
šrot, otruby boli naliehavo potrebné nielen pri výžive obyvateľstva, ale
aj na chov a kŕmenie hydiny, ošípaných a ostatného dobytka. Zemepán Jan
Pethö už vr. 1570, po obsadení celého okolia Turkami, za pôsobenia prvého
známeho richtára obce Pavla Mogoňa vyžaduje prvé poplatky za mlyn od
poddaného. Nie je nám známe, kto sa vystriedal ako vlastník tohoto mlyna
za celých 420 rokov po vzniku ČSR /asi do r. 1930 bol vlastníkom pán Cirák
a od r. 1931 až do 50 - tych rokov vlastnil mlyn p. Jan Rybár/. Bol ženatý
a vychoval dve deti. V päťdesiatych rokoch predali mlyn Jánovi Albertovi a
odsťahovali sa mimo obce. Pán Albert ešte mlyn úplne zrekonštruoval.
Zlikvidoval vodný náhon a mlynské koleso a elektrifikoval celý mlyn. Po 60
- tych rokoch, úloha mlyna veľmi upadá, podobne ako upadá aj domáce
pečenie chleba. Zásobovanie múkou a ostatnými mlynárskymi výrobkami
preberajú veľké štátne mlyny a pečenie chleba, ako aj zásobovanie chlebom
preberajú veľké pekárne. Ešte do konca 70 - tych rokov je mlyn veľmi málo
využívaný na mletie šrotu. Po vybudovaní šrotovne na JRD a postupným
preberaním zásobovania krmovinami z výrobne krmovín a poľnohospodárskych
nákupných podnikov sa činnosť mlyna už úplne zastavila. Mlynár Albert
potom odpredal mlyn so zariadením presídlenému občanovi p. Belkovi z
Látok, už len k obývaniu. Žil sám a od jeho smrti je už
mlyn opustený. |
