Je  viac  než  pravdepodobné,  že  tak  ako   podstatná  väčšina  obcí dedinského typu na Slovensku aj  Uhorské používalo svoj  znak v minulosti len na vlastnej obecnej pečati. Z toho dôvodu nebolo potrebné, aby sa umiestnil na štíte, ani aby mal stanovené ustálené sfarbenie. V súčasnosti, keď sú možnosti praktického uplatňovania obecných erbov podstatne širšie, bolo i v prípade Uhorského nevyhnutné jeho historické znamenie dotvoriť do podoby, ktorá by zodpovedala všetkým požiadavkám modernej slovenskej heraldiky. Z naznačeného hľadiska a pri rešpektovaní základných zásad heraldickej tvorby je preto vhodné, aby hlavné symboly obnoveného erbu obce Uhorské obsahovo i tvarovo maximálne vychádzali z jej historického znaku zachovaného na odtlačkoch pečatidla z roku 1786. V súlade s dnešnou praxou ich však bolo treba umiestniť na podklad v tvare neskorogotického štítu. Pokiaľ ide o sfarbenie tejto kompozície, je štít strieborný (biely), koleso červené a olivové ratolesti zelené. Červená farba pritom symbolizuje pre túto oblasť charakteristické ílovité pôdy. Zelená farba ratolestí je prirodzená Keďže obe znamenia sú vo farbách, musí byť štít (podľa zásad heraldickej tvorby) v kove. V danom prípade prichádzalo do úvahy jedine striebro, ktoré možno nahradiť tiež bielou farbou.

V dôsledku rešpektovania uvedeného návrhu Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je odborný popis erbu Uhorského nasledovný:

V súlade so všeobecnými ale i špecifickými, t.č. na Slovensku Heraldickou komisiou Ministerstva vnútra praktizovanými podmienkami obecnej vexilologickej tvorby, zodpovedá charakteru horeuvedeného erbového symbolu Uhorského najlepšie tzv. devätinová vlajka v pomere strán šírky a dĺžky 2:3 a s dvojzástrihom (teda s trojitým ukončením) vedeným zvonka do hĺbky jednej tretiny jej listu, používanom všeobecne pri slovenských obciach. Za pomoci teoretického rozdelenia listu vlajky na deväť (v skutočnosti na sedem) pozdĺžnych pásov je ich sfarbenie zhora nadol nasledovné:

1/9 -biela

1/9 -zelená

1/9 -biela

3/9 -červená

1/9 -biela

1/9 -zelená

1/9 -biela.

Červená farba stredného, širšieho pásu je pritom odvodená z červenej farby hlavného znamenia uhorštianskeho erbu - kolesa. Užšie zelené pásy zodpovedajú vedľajšiemu erbovému znameniu - olivovým ratolestiam. A biele pásy predstavujú napokon strieborný (biely)štít.

            Symbolika na obecnej pečati sa zachovala v doteraz dvoch známych vyhotoveniach:

- Prvým je voskový odtlačok s čiastočne chýbajúcim reliéfom. K tomuto poškodeniu a tým i k znečitateľneniu časti kruhopisu ako aj vnútorného pečatného poľa došlo bezpochyby pri vyhotovení pečate a to nedôsledným odtlačením typária. Druhým je atramentový odtlačok (čierny tuž) toho istého typaria, ktorým bola vyhotovená i hore spomínaná vosková pečať. Ide teda vlastne o pečiatku, na ktorej sa reliéfne časti pečatidla, t.j. kruhopis, znak a všetky ostatné, do hĺbky vyryté prvky prejavujú iba v ich obrysoch. Namiesto plastického povrchu tým vznikli len prázdne biele plochy.

Po vzájomnom porovnaní oboch sfragislických prameňov vychádza nasledovný popis pečate, respektíve Jej vlastného pečatidla:

Základný vonkajší tvar pečate tvorí ovál o rozmeroch v pomere šírky na výšku 25x27 mm.

Kruhopis v medzikruží znie:

SIGIL • UHORSZKAIENSIS • 1706

čiže   SIGILLUM   UHORSZKAIENSIS,   t.j.   v  preklade   UHORŠTIANSKA PEČAŤ).

V strede pečatného poľa sa nachádza šestnásť špicové koleso, ovinuté po obvode dvoma olivovými v spodnej časti spojenými ratolesťami.

Letopočet 1786 zachytený v uvedenom kruhopise znamená v prvom rade čas vzniku daného pečatidla.

Skutočnosť, že sa druhý atramentový odtlačok nepochybne toho istého pečatidla Uhorského pochádzajúceho z roku 1786 nachádza na dokumente z roku 1866, dokladá jeho približne jedno storočie trvajúce živé používanie.

Uvažovanie o prípadnej existencii ešte staršieho znakového pečatidla Uhorského sa s ohľadom na širšie spoločenské a hospodárske súvislosti historického vývinu tejto obce sa zdá byť len veľmi malo reálne. Preto je skôr pravdepodobné, že tu máme do činenia vôbec s prvou miestnou sfragistickou pamiatkou. Z toho potom vyplýva, že rok 1786 možno zároveň považovať tiež za dátum vzniku popísaného obecného znaku.