Obec Uhorské leží v severovýchodnej časti okresu Poltár /do r. 1996 okres Lučenec/, asi 8 km od sídla okresu. Nachádza sa v údolí juhozápadnej strany Slovenského Rudohoria. Je krytá z troch strán rozsiahlym masívom Málinských, Hradišských, Krnianských lazov a masívom Uhorštianskych hôr. V pozadí je ešte prirodzená ochrana znásobená vrchovinou Bykovo a Jasenina, vysoká 995 m. Poloha obce je uložená veľmi výhodne. Je chránená proti vysychajúcim silným vetrom. Okolité lesné masívy sú významným zdrojom vlahy, väčšieho množstva dažďových zrážok. Podnebie v našej obci je mierne. Cirkulujúca teplota je od -20° do + 30° Celzia. Len ojedinele za desaťročia je táto hranica prekročená do - 30° a + 35° Celzia. Väčšina lejakov a búrok prichádza zo smeru Jasenina a z Málinskej doliny. Aj pri vážnejších klimatických poruchách, dlhodobých dažďoch, veľkých lejakoch a búrkach po vykonaných melioráciách a hlavne regulácii potokov už od 60 - tych rokov nedochádza v obci k povodniam a záplavám. Tieto pôdne aj klimatické podmienky od vzniku našej obce ale aj v novej industriálnej dobe predurčovali jej charakter ako agrárnej, poľnohospodárskej obce.

Rozlohou bohaté okolité lesy sú listnaté - dub, buk, hrab a cér. Len mala časť vo Farkaške a po novej výsadbe v 50 - tych rokoch, pod Kaľovou, Urbárom, Strážou a Dolinou sú ihličnaté stromy. Rozsiahle lesy sú významným zdrojom bohatstva drevnej hmoty a prirodzenej ochrany vlahy a zveriny, v súčasnosti zvlášť silne premnoženej diviačej aj jelenej zveri. Po 80 - tich rokoch neprítomnosti sa tu znovu natrvalo osídľujú medvede, rysy, dive mačky aj menej žiaduce vlky. Taktiež tu žijú a úspešne sa rozmnožujú vtáky - dravce: jastrab, kaňa, orol krikľavý. Dobre sa udržujú stavy holuba - hrivnáka, sojky, ďatľa a čierneho drozda. Silne poklesol stav spevavého vtáctva, zvlášť slávika, škovránka ale aj vrabcov. V okolí obce a v záhradách sa ešte darí stehlíkom, sýkorkám aj balkánskej hrdličke.

V uplynulých 60 - tych rokoch úplne vymizli prepelice, jarabice a podstatne aj poľné zajace, ktorými oplývali v 20. - 40. rokoch okolité polia a blízke lesné porasty. Ich zdecimovanie spôsobila predovšetkým chemizácia a kyslé dažde. V 60 - tych rokoch sa ešte podarilo na par rokov úspešne nasadiť aj rozmnožovať stavy bažantov. Cez dlhoročnú ochranu, zákaz odstrelu, ich stav už poklesol pod hranicu možného úspešného rozmnožovania. ich stavy tiež silne decimuje chemizácia a dravce, kane, orol a líšky. Napriek skoro úplnej likvidácii prirodzených močarísk melioráciami, ale aj vybudovaním vodnej nádrže a rybníkov, osídlila našu obec okolo r. 1960 rodina bociana bieleho. Každoročne úspešne odchováva 2-3 mláďatá. Usadil sa tu tiež aj čierny bocian, ktorý hniezdi v Cerinách a vo Farkaške.

Rozľahlý lesný chotár obce je aj veľkým prirodzeným zdrojom rastu jedlých hríbov a hub. Poskytujú všetkým občanom prichádzajúcim aj zo širokého okolia, nielen významný zdroj pestrého jedálneho lístku v dobe hubárskej sezóny, ale aj ich konzerváciu a sušenie na zimné obdobie. Sú trvale veľmi cenným zdrojom príjmu občanov za ich odpredaj. Rovnako významný je aj zber ostatných lesných plodín, zvlášť černíc a šípok.

Cez časť obce, ulice Uhorsko, preteká malý, ale stále výdatný potôčik, prameniaci pod Urbárom, pretekajúci Medeným potokom a priberajúci svoj hlavný prameň od výdatnej studne v Potoku. Voda z tohoto prameňa a ďalších navŕtaných studní je odvádzaná do vodojemu, vybudovaného vr. 1984 a potrubím do bytoviek JRD. Hrubým štrkovitým podložím stále odteká dostatočné množstvo vody potôčikom. Po stáročia existencie obce tento výdatný čistý potôčik slúžil celej ulici. Ženy tu bežne každý deň piestom právali prádlo. Od 50 - tych rokov sa však postupne zmenil, žiaľ, pričinením občanov na špinavú stoku splaškov z domácností. Za dedinou vteká do Uhorštianskeho potoka, ktorý je druhým a výdatnejším zdrojom vody. Preteká zo severozápadu obce, zachytávajúci nad dedinou jedno rameno potoka od obce Hradište, vtekajúci pri mlyne do výdatnejšieho druhého ramena od obce Krná. Tento potok bol do konca 50 - tych rokov dobre zarybnený. V čistej vode sa darilo aj rakom. Dnes je už tiež mŕtvou riekou a väčšinou aj stokou nielen z kanalizácií do­mácností v ulici Hrabina a bytoviek na Cideni, ale aj chemizáciou. Je však v moci občanov, za pomoci spoločnosti a štátu, zmeniť tento nebezpečný stav v najbližších rokoch, dokončením kanalizácie obce a výstavby vodovodu. Plne využiť už vybudovanú čistiacu stanicu a vrátiť znovu život obom potokom. Rieka vteká pribraním potôčka a pod Strážou ďalšieho potôčika prameniaceho pod 3. chotármi, pretekajúcim Dolinou do vodnej nádrže - rybníka pod Strážou, ďalej pod Cerinami, cez lúky a pri obci Zelené do rieky Ipeľ.

Pôda v katastri obce, na severozápadnej strane, nazvaná Nad dedinou, je väčšinou svahovitá, hnedá, piesočno - hlinitá, stredne úrodná.

Zahrnuje časti: Nad panskou záhradou, Hrabinky, Halom, Výhon, Stádlo. V časti Držkovo je pôda ťažká, červeno štrkovitá. Časť nad Kostolnou zahrnuje aj cirkevnú pôdu, spodná časť', Konopiská. Táto horná časť pôdy, nad dedinou od prijatia Urbarialneho patentu a zrušení nevoľníctva r. 1767 a 1781 sa stala majetkom bývalých poddaných roľníkov, urbarialistov. K nej patrila aj pastva na Lašánove a v Kraji a na pravej strane od Kaľovej po obec aj les Urbár. Úrodnosť tejto pôdy je stredne priemerná. Darí sa tu pšenici, raži, kukurici aj zemiakom.

Pôda v juhozápadnej časti obce nazvaná Za dedinou, rozhraničená riekou Ipeľ od Rovnian až po obec Zelené patrila stredným a veľkým roľníkom a najbohatším gazdom v dedine. Pôda je tu hnedo - čierna, kvalitná, úrodná. Rovinatá poloha umožňuje používať veľkovýrobné strojové technológie výsevu, obrábania aj zberu úrody. Výhodné je tu pestovanie pšenice, jačmeňa, raži, kukurice, zemiakov a technických plodín.Lúky, priemerne výnosné, boli väčšinou po 60 - tych rokoch po rozsiahlych melioráciách premenené na ornú pôdu. Viedla k tomu potreba intenzívnejšej výroby krmovín, zvlášť zelenej hmoty pre prikrmovanie dojníc aj na silážovanie, pre rozvinutú živočíšnu veľkovýrobu v RD. Odôvodňovala to aj nízka efektívnosť veľkých, rozľahlých pastvín, ktoré od začiatku leta trpia svojou veľkou svahovitosťou, bez zdrojov prírodného alebo aj umelého zavlažovania, veľkou suchotou. Len mala časť, asi 30 ha plochy pastvy na Stráži je umelo zavlažovaná.